BYSTRICKÝ PERMON




                                                                                           VARTOVKA





VARTOVKA – história a súčasnosť
I
gor Chromek / BP 3 - 2003

Po bitkách v Plášťovciach (1552) a Sečanoch (1562), kde turecké vojská hravo porazili menej početné cisárske armády, priblížilo sa turecké nebezpečenstvo k stredoslovenským banským mestám. Osmanské oddiely prepadali aj po podpísaní mieru naďalej mestá a dediny v Novohradskej a Hontianskej župe, kde sa postupne zmocnili všetkých hradov.
Na obranu banských miest bol v r. 1564 vytvorený vojenský poriadok. Jeho ťažiskom boli ustanovenia o spôsobe oznamovania pohybu nepriateľa. V prípade overeného nebezpečenstva sa výstraha podávala ďalej pomocou ohňa a dymu. Súčasne postavili na vybraných miestach pozorovacie veže – vartovky. Tak vznikla v roku 1587 aj strážna veža nad Bystricou. Bola situovaná na rovnomennej kóte 568nm., juhovýchodne od mesta.
Štvorboká veža má priesvit 4 x 4 m a výšku 8 m. Hrúbka múrov bola 60 cm. Objekt bol prikrytý drevenou strechou, pozorovací priestor chránilo drevené zábradlie. Na vrch veže sa vystupovalo po drevenom schodišti.
Výhľad z Vartovky je skutočne úžasný. Najlepší je pochopiteľne južným smerom na Zvolenskú kotlinu, kde vojvodí mesto Zvolen, Sliač aj s letiskom.
Na juhozápadnom obzore môžeme vidieť aj Sitno a už cez menší ďalekohľad môžeme na ňom rozoznať rozhľadňu. Na západnom smere sa vinie celý hrebeň Kremnických hôr. Na severe sa vypínajú najvyššie vrcholy okolia – Krížna aj s Majerovou skalou, Pánsky diel, za ním Zvolen, Prašivá a celý hrebeň Nízkych Tatier až k Ďumbieru. V tom istom smere môžeme pod nami vidieť aj časť mesta Banská Bystrica, so sídliskami pri železničnej stanici a v Sásovej.
Turecké vojny sa približne po sto rokoch skončili. Z Vartovky sa stalo obľúbené vychádzkové miesto pre Bystričanov. Do zabudnutia upadla aj podzemná chodba, ktorá viedla z dnešného Kapitulského kostola (predtým Oberhaus), popod rieku Hron do dnešného priestoru pod Kalváriou. Ústila pôvodne do pivnice jedného z domov, ktoré sa tam dodnes nachádzajú. V časoch vojnovej Slovenskej republiky, pri výstavbe budovy Elektrární (na rohu Kapitulskej ulice), sa jej časť odkryla. My, študenti, ktorí sme chodili do neďalekej cvičnej školy pri Štátnej učiteľskej akadémii, sme ju neraz (aj s lampášmi) prešli. Mali sme poriadny strach, keďže bola miestami veľmi úzka a nízka. Chodba bola využívaná jednak ako únikový priestor k najbližšiemu lesu, jednak pre potreby stráže na Vartovke.
Výhliadková veža na Vartovke sa zachovala v nezmenenej odobe až do polovice XX. storočia. Kľúč k výhliadkovej veži si bolo možné požičať v lekárni „U murína“ (Gölner) na hlavnom bystrickom námestí. Cez nedele a sviatky prichádzali k veži aj ženičky, aby tam vyniesli v chrbtových košoch vo fľašiach medokýš. Pro svojej vychádzke na Vartovku, v spoločnosti svojho kolegu Justa Hrušku a jednej z neterí, zomrel neďaleko veže dňa 27.9.1832 profesor Štátneho dievčenského gymnázia Eduard Janský. Svedčí o tom tabuľa na skale pri chodníku.
Pri prechode frontu v marci v roku 1945 bola veža vážne poškodená a bola na istý čas ponechaná svojmu osudu. V snahe zachovať objekt a využiť ho na nové ciele, rozhodli sa členovia astronomického krúžku pri Dome osvety v Banskej Bystrici vybudovať v jej priestoroch ľudovú hvezdáreň. Výstavba sa začala v „akcii Z“ v roku 1958 a rekonštrukcia trvala 2 roky. Dňa 2. mája 1961 bolo nové kultúrne zariadenie odovzdané verejnosti.
V prvej fáze bola opravená pozorovacia veža, nadstavená a prikrytá kopulou o priemere 4 m, s ďalekohľadom od firmy Zeiss Jena. V roku 1963 bol na Vartovku zavedený elektrický prúd, telefón a vybudovaný drevený zrub. Konečná úprava zrubu bola skončená v roku 1969 a v rokoch 1972-73 prebudovaná aj pozorovacia veža. Konečne v roku 1982 bolo brigádnickým spôsobom dokončená výstavba západného krídla hvezdárne, kde bola neskôr inštalovaná druhá kupola.
Od tých čias sa každý návštevník zariadenia, ktorý vystúpil na Vartovku, mohol pokochať pohľadom na krásne horské okolie mesta Banská Bystrica, aby potom po zotmení, mohol obdivovať objekty čarovného a tajomného vesmíru.
Podľa informácie od riaditeľa banskobystrickej hvezdárne Dr. Daniela Očenáša bola po Vartovke pomenovaná aj jedna z novoobjavených planetiek (asteroidov), ktorá je zaregistrovaná pod čislom 27525.




VARTOVKY dômyselný
protiturecký signalizačný systém

Vladimír Sklenka / BP 3/2015

Dňa 29. augusta 1526 utrpelo uhorské vojsko katastrofálnu
porážku od Turkov. V bitke zahynul aj uhorský kráľ Ľudovít II.
Jagelovský. Od tej chvíle začala Osmanská ríša neustále postupovať
do vnútrozemia Uhorska smerom k územiu dnešného Slovenska.
Tureckí vojaci dobývali jeden hrad za druhým – Budín, Ostrihom,
Drégeľ, Balašské Ďarmoty, Sečany, Bujak, Fiľakovo, až sa
ocitli pred bránami bohatých stredoslovenských banských miest
vrátane Banskej Bystrice.

Cisár Ferdinand Habsburský na túto situáciu zareagoval v roku
1562 vymenovaním šľachtica Štefana Dobóa za vojenského kapitána
banských miest a poveril ho ich obranou proti Turkom. Štefan
Dobó zreorganizoval protiturecký vojenský obranný systém a doplnil
ho dômyselným signalizačným systémom. Tento signalizačný
systém dostal pomenovanie „protiturecký telegraf“. Jeho vznik
spadá do roku 1564, keď sa v Banskej Štiavnici stretli zástupcovia
stredoslovenských banských miest, kde prijali vojenský poriadok
k ochrane oblasti stredoslovenských banských miest. Súčasťou
tohto poriadku bol aj bod o vybudovaní signalizačného systému
– vartoviek, ktorý by v predstihu upozornil obrancov hradov a obyvateľov
miest a dedín na príchod tureckých vojakov: „Okrem toho,
aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov,
ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa.“
Stráže mali byť umiestnené na viditeľných miestach, aby bolo
obyvateľstvo informované o blížiacich sa Turkoch. Také stráže, resp.
strážne veže boli postavené na vrchu Čabraď, na Strážnej veži v Krupine,
na vrchu Sitno, pri Banskej Štiavnici na Liptovskom vrchu, pri
Zvolene na Pustom hrade. Štefan
Dobó, hlavný tekovský župan,
k tomu zriadil stráže na levickom
a vígľašskom hradnom panstve.
Ďalšie stráže boli umiestnené
pri Banskej Bystrici na vrchu
Daukušwald a pri Hrone na vrchu
Zamrzlô, pri Ľubietovej na vrchu
Hohenstein, na ľupčianskom
panstve
na Ostrom vrchu oproti
Lučatínu, vo svätokrížskej krajine
(dnes Žiar nad Hronom) na mieste
starého hradu nad teplými
kúpeľmi, čiže nad Sklenenou hutou
(dnes Pustý hrad nad Sklenými
Teplicami) a na mieste starého
hradu nad Brezničkou, odkiaľ
je dobrý výhľad na Žarnovicu
a smerom na Svätý Beňadik.
Tieto výstražné ohne sa
mali zapáliť len vtedy, ak príde správa, že nepriateľ tiahne do krajiny.
Okrem ohňa sa mala použiť ako signál aj streľba. Jeden výstrel upozorňoval na ostražitosť, dva výstrely „nepriateľ už tiahne“, tri
výstrely „Turci sú už v krajine“.
V rámci svojho historického chotára mala Banská Bystrica
dve signalizačné stanoviská. Prvé bolo na Zamrzlom (časť vrchu
Urpín), kde bola v roku 1587 postavená
strážna veža – Vartovka.
Druhé signalizačné centrum sa
nachádzalo na vrchu Daukušwald
(Daukov les). Skutočnosť, že tento
unikátny systém naplnil svoje
poslanie, dokladá aj fakt, že Turci
nedobyli ani jedno stredoslovenské
banské mesto. Zaujímavá by
bola jeho obnova a to nielen pre
využitie v rámci cestovného ruchu.
Prepojila by sa tak minulosť
s prítomnosťou a bol by to aj doklad
toho, že táto „protiturecká
bašta“ práve na území Slovenska
definitívne zastavila výboje Osmanskej
ríše do Európy.


Literatúra:
Benčová, D., Sklenka, V.: Horné Opatovce, 2012.
Eliáš, M.: Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov, 2013.

*********************************************************************************************
Ako sa z Vartovky stala hvezdáreň:
http://www.astrobb.sk/